Slovenskí inovátori vyzývajú vrcholových predstaviteľov štátu na urýchlenú účinnosť jednoduchších pravidiel verejného obstarávania. Chystaná novela zákona podľa nich prináša zjednodušenie verejného obstarávania pre vedecko-výskumné projekty v súkromnej sfére. Univerzity STU, UK a EUBA, SAV, mestá a samosprávne kraje však upozorňujú, že ide len o miernu úľavu, náročný proces verejného obstarávania s dôrazom na najnižšiu cenu zákazky brzdí zavádzanie inovácii do riešenia spoločenských problémov a do aktivít verejných inštitúcií.
Problémy, ktoré brzdia vedu
Slovenskí inovátori, vedci zo Slovenskej akadémie vied, predstavitelia niektorých univerzít a zástupcovia miest a samosprávnych krajov sa minulý týždeň zišli na spoločnom online fóre, aby pomenovali problémy, s ktorými sa stretávajú pri realizácii eurofondových projektov. Zhodli sa, že ich brzdia procesy spojené s verejným obstarávaním. Sú prehnane byrokratické a trvajú príliš dlho. Riaditeľ projektového strediska EIT a Manufacturing HUB Slovensko, Rastislav Igliar zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyratúva priemernú dĺžku verejného obstarávania v ich výskumných projektoch na 12 mesiacov.
Inovátori preto vyzývajú premiéra Eduarda Hegera, predsedu parlamentu Borisa Kollára, vicepremiéra Štefana Hollého, riaditeľa ÚVO Miroslava Hliváka, poslancov a ďalších zainteresovaných, aby sa začali zaoberať verejným obstarávaním, ktoré prináša kvalitu za rozumnú cenu - tak, ako je to bežné vo väčšine vyspelých krajín.
„V programovom období 2007-2013 sme dokázali zvládnuť verejné obstarávanie v priemere za 6 mesiacov. Teraz máme rozbehnuté jedno verejné obstarávanie viac ako 24 mesiacov,“ porovnáva Karol Fröhlich z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV. Obáva sa, že do konca projektu nestihnú nakúpiť zariadenia, ktoré potrebujú. Vzhľadom na špecifický výskum majú zariadenia jasne dané parametre a oni preto musia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) absurdne dokazovať, že požiadavky na verejné obstarávanie nie sú zadané tak, aby vyhral konkrétny výrobok, výrobca, či značka. Mzdy pre zamestnancov pritom už čerpajú. Tvrdí, že by pomohlo, ak by mali veda a výskum špeciálny zjednodušený režim verejného obstarávania.
Ocenené inovatívne projekty budú meškať
Riziká vyplývajúce z verejného obstarávania ohrozujú aj projekty slovenských inovátorov, ktorých Európska komisia (EK) ocenila pečaťou výnimočnosti „Seal of Excelence“. Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo v máji 2021 výzvu na ich financovanie s prísľubom rýchleho vyhodnotenia výzvy do dvoch mesiacov. Zástupcovia viacerých firiem však avizujú, že projekty začnú realizovať až po tom, ako nadobudne účinnosť novela zákona o verejnom obstarávaní. Znamená to odklad rozbehu projektov a tým aj čerpania eurofondov o takmer pol roka. Projekty sú pritom EK vyhodnotené ako hospodárne a detailne pripravené na realizáciu.
Skupina inovatívnych firiem už dlhodobo vládu upozorňuje, že aktuálny zákon o verejnom obstarávaní, ich okrem iného znevýhodňuje voči zahraničnej konkurencii. „Bolo by ideálne, ak by aspoň paragraf 8 novely nadobudol účinnosť už v septembri 2021,“ myslí si Libor Majer z dotknutého projektu z firmy R-DAS. Hospodársky subjekt s dotáciou nad 50 % rozpočtu projektu by sa týmto prestal považovať za verejného obstarávateľa. Tým by sa vytvoril priestor na hľadanie čo najefektívnejších riešení z hľadiska celkového prínosu projektu a nie z hľadiska procesu verejného obstarávania. Pre inovatívne startupy a firmy to dá možnosť prototypy testovať, overovať v reálnych podmienkach, upravovať a zároveň čerpať eurofondy efektívne a podľa potreby. Takto sa to deje v inovatívnych projektoch v EÚ.
Prínos aj pre ďalšie projekty
Jana Péliová, prorektorka pre riadenie akademických projektov Ekonomickej univerzity v Bratislave sa domnieva, že viacerí príjemcovia grantov sa rozhodnú počkať s realizáciou projektov až dovtedy, kým novela nadobudne účinnosť. Tým sa podľa nej môže zbytočne pozdržať veľký objem eurofondových prostriedkov. Viaceré projekty sa napokon ani nezrealizujú, vzhľadom na rýchlosť napredovania výskumu v niektorých oblastiach. To môže mať negatívny vplyv aj na obslužné sektory, zamestnanosť, spotrebu a výrobu. „Vzhľadom na prepad ekonomiky spôsobený pandémiou, považujem za nerozumné čakať s reformami, akou je novela zákona o verejnom obstarávaní,“ hovorí J. Péliová. Uzatvára, že novela zefektívni verejné obstarávania na ich škole aj v rámci dotačných schém z Ministerstva školstva SR, Agentúry pre vedu a výskum, projektov Horizont či VEGA. „Pozitívne vnímame zvýšenie hodnoty zákazky s nízkou hodnotou a zvýšenie limitov na podlimitné zákazky. Zmenu potrebujeme čím skôr.“
Dynamika vývoja cien sa nerieši
Pre Barboru Lukáčovú, riaditeľku Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), však novela zákona o verejnom obstarávaní predstavuje iba kozmetickú zmenu. „Pre nás sa v zákone nezmenilo nič, iba sa zvýšili limity na obstarávanie, procesy zostali. Stále to bude len o najnižšej cene,“ hodnotí. A práve kvalitu vysúťažených tovarov a služieb považuje B. Lukáčová pri verejnom obstarávaní za obrovský problém, ktorý sa v novele doposiaľ nepodarilo vyriešiť. „Z pohľadu verejného obstarávania nie sme spokojní s kvalitou toho, čo nám vychádza z verejného obstarávania. My dostávame podhodnotenú cenu s nesprávnou kvalitou. To si verejnou súťažou určite neobjednávame. Novela sa touto hlavnou premisou zatiaľ nezaoberá,“ hovorí.
Rovnako sa v nej neberie do úvahy dynamika cien. V súvislosti s nedostatkom čipov na globálnych trhoch nevie BSK v súčasnosti objednať počítače. Problém s nedostatkom materiálov a strojov vidí aj v stavebníctve. „Niektoré komodity sa pre nás vplyvom koronakrízy stali neuveriteľným spôsobom nedostupné - či už vo vzťahu k cene, kde vidíme v niektorých prípadoch nárast aj o stosedemdesiat percent alebo aj k výrobe,“ opisuje B. Lukáčová. Snažia sa preto presadiť, aby v už uzatvorených zmluvách, mohli navýšiť index niektorých komodít na základe údajov z Eurostatu. Navýšenie cien sú ochotní uhradiť ako neoprávnené výdavky, lebo nechcú ukončiť zmluvy s vysúťaženými dodávateľmi, k čomu ich núti aktuálny zákon. Vyhlásiť nové verejné obstarávanie by bolo menej hospodárne, neefektívne a časovo náročné.
Audity trestajú
B. Lukáčová vymenúva aj ďalšie výzvy, na ktorých sa s ostatnými účastníkmi fóra k problematike verejného obstarávania v praxi zhoduje: „Máme problém s následnými auditmi a vymožiteľnosťou práva.“ Po rokoch od skončenia projektu im audítorka oznámila, že porušili zákon o verejnom obstarávaní, napriek súhlasnému rozhodnutiu Rady Úradu pre verejné obstarávanie. „Audit za to vyrubil korekciu riadiacemu orgánu,“ opisuje B. Lukáčová. Absurdné je to, že Slovensko takto príde o časť zdrojov EŠIF a zároveň štát musí zo štátneho rozpočtu vykryť BSK vzniknuté škody.
PODPOROVATELIA VÝZVY
Inovatívne spoločnosti so Seal of Excellence: AGEVOLT, ALLIA, eROBOT, GLYCANOSTICS, ROVAMI, R-DAS, MAINDATA, MATSUKO, NIGHT SKY, PEWAS, USABILITY ENGINEERING CENTER, ZDROJE ZEME
Inovatívne spoločnosti podporené cez EIC Accelerator/SME Instrument II.: MULTIPLEXDX, SAFTRA PHOTONICS
Univerzity: EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE, SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA, UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Inštitúcie: SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED
Samosprávne kraje: BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ, TRNAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
Združenia, asociácie a neziskové organizácie: ZDRUŽENIE SAMOSPRAÁVNYCH KRAJOV SK8, FINAS – FINTECH & INSURTECH ASOCIÁCIA SLOVENSKO, VÝSKUMNÝ ÚSTAV SPOJOV, N.O. BANSKÁ BYSTRICA, SKSB - ASOCIÁCIA BEZPEČNOSTNÉHO PRIEMYSLU SR
Ďalší podporovatelia:
MGR. TIBOR PEKARČÍK - viceprimátor mesta Trnava
MGR. MARTINA ANTOŠOVÁ, PhD., MBA - vedúca Oddelenia biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania, Univerzitná nemocnica Martin
MGR. BARBORA LUKÁČOVÁ – riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov, Bratislavský samosprávny kraj
ING. MARTIN ŠTUBIAN- riaditeľ spoločnosti APIS spol. s r.o., ktorá sa zameriava na výskum, vývoj, a výrobu identifikačných systémov
